Demencie

Demenciami označujeme skupinu organických psychických porúch, pri ktorých je v popredí
klinický dementný syndróm. Dementný syndróm je spôsobný chronickým progredientným (postupne sa zhoršujúcim) ochorením mozgu, v dôsledku ktorého dochádza k narušeniu kognitívnych (poznávacích) funkcií natoľko, že je zasiahnuté sociálne fungovanie chorého a jeho sebestačnosť, v trvaní minimálne 6 mesiacov. Porucha funkcií môže byť primárna, kedy je ochorením postihnutý priamo mozog, alebo sekundárna, ktorá vzniká následkom ochorení alebo porúch mimo centrálneho nervového systému (napr. endokrinných, srdcovocievnych, metabolických, toxických, vrátane nadmerného konzumu alkoholu).

Medzi kognitívne funkcie patria pamäť, myslenie, intelekt, vnímanie, pozornosť – zabezpečujú
orientáciu v čase a priestore, schopnosť sledovať dianie, hovoriť, čítať, písať, počítať, schopnosť
porozumieť, chápať, logicky myslieť, naplánovať si jednotlivé úlohy.

Okrem kognitívnych symptómov môžu byť v každom štádiu demencie prítomné aj:

• nekognitívne symptómy – depresia, anxieta, apatia, mánia, hypománia, bludy, halucinácie, agitovanosť, agresia, poruchy spánkového rytmu, spoločensky neprijateľné správanie
• telesné symptómy – inkontinencia, úbytok na hmotnosti, ubúdanie svalovej hmoty, motorické symptómy
• prejavy postihnutia funkčnosti – ťažkosti s komplexnými činnosťami napr. v zamestnaní, pri šoférovaní, s domácimi prácami, so sebaobsluhou v základných činnostiach, s komunikáciou, pohybom, samostatným fungovaním.

Stupeň závažnosti dementného syndrómu sa hodnotí na základe miery kognitívnej poruchy,
nekognitívnych symptómov a miery postihnutia funkčnosti v každodennom živote:

• ľahký stupeň demencie – ťažkosti so zvládaním zložitejších každodenných aktivít (napr. narábanie s peniazmi, domáce práce), ťažkosti spomenúť si, kam odložil veci, aké informácie nedávno obdržal od príbuzných, jedinec je samostatný, potrebuje občasný dohľad a pripomínanie
• stredne ťažký stupeň demencie – ťažkosti so zvládaním základných každodenných aktivít, jedinec je nesamostatný, potrebuje pomoc pri bežných činnostiach (nakupovanie, výber oblečenia, obliekanie, hygiena), v domácom prostredí je schopný jednoduchých činností (zohriať pripravené jedlo)
• ťažký stupeň demencie – jedinec je úplne závislý od iných

Najčastejšími typmi demencie sú demencia pri Alzheimerovej chorobe, ktorá tvorí 50 – 60 %
všetkých typov demencie, nasleduje vaskulárna demencia 10 – 30 %, demencia s Lewyho telieskami 15 – 20 %, sekundárne, potenciálne zvratné demencie asi 5 – 10 % (napr. pri metabolických, endokrinných, infekčných, toxických – najmä alkohol, návykové lieky; poúrazových, srdcovocievnych, hematologických, onkologických ochoreniach, hypovitaminózach a pod.), frontotemporálne demencie 8 %, demencia pri Parkinsonovej chorobe 1 – 7% a demencia pri Huntingtonovej chorobe 0,5 – 2 %.

S predlžujúcim sa ľudským vekom rastie aj počet demencií a iných organických porúch. Podľa
veku prvých prejavov sa demencie delia na presenilné (vznikajúce pred 65. rokom života) a senilné
(nastupujúce po 65. roku života). Demenciou trpí vo veku do 65 rokov 1 % celkovej populácie, ale nad 65 rokov už 5,4 % populácie, každých 5 rokov sa počet nových prípadov zdvojnásobuje, takže v populácii nad 85 rokov trpí demenciou už približne každý druhý človek.

V prevencii demencií je nutné sa zamerať na ovplyvniteľné rizikové faktory ako sú vysoký
cholesterol, obezita, pravidelné fajčenie, nadmerný konzum alkoholu, nezdravá, nevyvážená strava (dbať na dostatočný príjem ovocia – domáce sezónne bobuľovité, džúsy; zeleniny, orechov, rýb, omega-3 mastných kyselín, vitamínov, najmä B12, D, kyseliny listovej), nižšie vzdelanie, nedostatočná psychická a fyzická aktivita, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus, udržiavanie prítomných srdcovocievnych a metabolických porúch v čo najviac kompenzovanom stave, tréning zachovaných kognitívnych funkcií a sociálnych vzťahov. Ochrannými faktormi sú vyšší dosiahnutý stupeň vzdelania, aktívny životný štýl, vysoká mierna uspokojenia v pracovnom živote, sociálna zaangažovanosť a bohaté sociálne kontakty, častejšia účasť na aktivitách stimulujúcich mentálne a fyzické schopnosti.

V liečbe všetkých typov demencií a ich príznakov sa využíva kombinácia farmakologických
a nefarmakologických postupov, ktorými je možné spomaliť progresiu ochorenia, zlepšiť kognitívny
deficit, nekognitívne príznaky a funkčnosť jedinca.

• farmakoterapia demencií liečivami – kognitívami má najbližšie ku kauzálnej liečbe (liečbe príčiny), aj keď zatiaľ u väčšiny demencií ide o symptomatickú liečbu. Tieto liečivá rôznymi mechanizmami pozitívne zasahujú do patologického procesu odohrávajúceho sa v mozgu, čím spomaľujú priebeh ochorenia, odďaľujú ťažšie štádiá ochorenia spojené často s hospitalizáciou alebo umiestnením do zariadení sociálnych služieb. U väčšiny pacientov dôjde aj k prechodnému zlepšeniu kognitívnych funkcií vrátane aktivít denného života.
• nefarmakologické postupy sú hlavnou súčasťou každodennej starostlivosti i chorého s demenciou. Prispievajú k maximálnemu uchovaniu jeho sebestačnosti, udržaniu zachovaných schopností, prevencii vzniku porúch správania alebo k ich zmierneniu a navodeniu pohody chorých i tých, ktorí sa o neho starajú.

Tie sa zameriavajú na:

• starostlivosť o celkový telesný stav: dostatočná výživa a príjem tekutín, korekcia zmyslových porúch – okuliare, načúvací prístroj
• úpravu prostredia: bezpečné, vyhovujúce potrebám – osvetlenie, dostatok známych predmetov, pomáhajúce v orientácii – veľké nástenné hodiny s arabskými číslicami, kalendár, fotky príbuzných
• správny prístup k chorému: kontakt s chorým je vľúdny trpezlivý, ukľudňujúci, navodzujúci pocit bezpečia. Hovoríme s ním jednoducho, dávame jednoznačné otázky, pomáhame si gestikuláciou, mimikou. Človek s demenciou často nerozumie tomu, čo hovoríme, ale vníma spôsob akým to hovoríme, naše emočné vyladenie. Dôležité je zachovať pravidelný denný režim – pravidelnosť spánku, podávania jedla, aktivít
• aktivačné terapie: aktivity musia chorému prinášať predovšetkým potešenie, nie ho stresovať. Existuje viacero smerov vytvorených pre prácu s ľuďmi s demenciou, je vhodné ich v dennom programe kombinovať (terapia zameraná na realitu, validačná terapia, reminiscenčná terapia, zmyslová stimulácia, behaviorálna terapia, tréning pamäti).
• práca s opatrujúcimi osobami: edukácia, informácie o ochorení, priebehu, možnostiach liečby, prognóze, umožnenie vyjadrenia obáv, negatívnych emócií, prijatie, podpora v ďalšej starostlivosti, informovanie o právnej a sociálnej pomoci, informácie o pomoci so starostlivosťou, kontakty na opatrovateľské služby, denné centrá, kluby, zariadenia, riešenie konkrétnych problémov, napr. pri vzniku porúch správania, typy aktivít pre chorého, denný program. Cieľom je podpora oparujúcich osôb, udržanie chorého čo najdlhšie v domácom prostredí a zároveň ochrana opatrujúcich osôb pred vyhorením.

Demencia je ochorenie progresívneho charakteru, znižujúce kvalitu života a predstavuje
nesmiernu záťaž nielen pre postihnutých jedincov, ale aj pre priateľov a členov rodiny, ktorí sa o nich
starajú, a pre spoločnosť celkovo. Vo svojich pokročilých štádiách vedie k úplnej strate sebestačnosti
chorého a plnej závislosti na opatrovateľskej starostlivosti. Skoré rozpoznanie demencie má
mimoriadny význam pre pacienta, ako aj jeho blízkych, pre budúce lekárske a opatrovateľské
rozhodnutia, pre zahájenie kognitívneho tréningu, využitie poradenských služieb, sociálnej podpory,
vytvorenie plánov do budúcna, vyriešenie finančných otázok, prípadne participáciu na výskume
v prospech budúcich generácií. Umožňuje profitovať zo včasnej liečby zlepšením kognitívnych,
nekognitívnych funkcií i celkovej funkčnosti,. Nemenej významné je ekonomické hľadisko, je potrebné si zvážiť možnosti domácej alebo ústavnej starostlivosti, oddialiť inštitucionalizáciu a maximalizovať kvalitu života.